Obdobie od Troch kráľov - od 6. januára, až do polnoci pred škaredou - Popolcovou stredou, ktorá pripadne tento rok na 22. februára 2012 je nazývané – fašiangy. Potom nasleduje 40 - dňový pôst, ktorý trvá až do Veľkého piatka. Je to prechodné obdobie medzi zimou a jarou.
Slovo "fašiangy" pochádza z nemčiny, ktoré sa vyvinulo zo slova vast-schant, čo bol nápoj a okolo neho bol celý rituál - podával sa pred pôstom. Staršie, slovenské, dá sa povedať staroslovienske slovo je "mjasopust". V Čechách dodnes ostal masopust, ale je to to isté alebo niečo veľmi podobné ako fašiangy.
Fašiangy sú oslavy, radovánky pred pôstom. Z historických zdrojov vyplýva, že po období úžasného bujarého veselia nasledovala skromnosť, teda pôst.
Z hľadiska ľudovej línie zvykov a obyčajov sú fašiangové oslavy veľmi divoké. Je to najbujarejšie obdobie z celého roka. Sú to typické poslnovratové oslavy, kedy ľudia očakávali, že sa skončí zima a príde jar. Počas fašiangov sa na dedinách organizovali zabíjačky, zábavy a robievalo sa veľa svadieb.Ľudia sa obliekali do masiek, ktoré mali okrem zábavy aj ochranný význam a mali chrániť pred negatívnymi silami, zabezpečiť úrodný rok a plodnosť hospodárskych zvierat.
Samozrejme, čas fašiangov prežívali po svojom aj ľudia v mestách. Malo to inú líniu, vznikali maškarné bály alebo len bály a plesy. Tak je to aj v súčasnosti, kedy počas fašiangov je plesová sezóna.
Posledné tri dni boli najveselšie a zábavy vyvrcholili v utorok poslednou muzikou pred Popolcovou stredou. Fašiang sa končil pochovávaním basy - symbolickom pohrebe, kde miestni občania v prestrojení za farára, organistu a kostolníka uskutočnili obrad, pri ktorom bolo veľa plaču, smiechu a zábavy. Tradičným jedlom tohto obdobia bolo obradové pečivo - fánky, smažené šišky, slanina s klobásou a huspenina.