V utorok o 19:16 začne astronomické leto. Slnko v tejto chvíli vstúpi do znamenia Raka a na severnej pologuli nastane letný slnovrat. Na svojej každoročnej pomyselnej dráhe dosiahne Slnko najsevernejší bod a začne sa vracať k rovníku. Znamená to preto najdlhší deň a najkratšiu noc v roku.

Astronomické leto je obdobie od letného slnovratu do jesennej rovnodennosti, čo je na severnej pologuli doba od 21. júna do 23. septembra.

Na južnej pologuli je naopak v túto dobu astronomická zima. Klimatologické leto začína už na začiatku júna a trvá do konca augusta.

V období okolo letného slnovratu sa Slnko ponára pod obzor len veľmi plytko. Preto sú noci v tejto dobe veľmi svetlé a úplne sa ani nezotmie. Podľa astronomických poučiek dokonca medzi 31. májom a 10. júlom nenastáva astronomická noc, ale len súmrak. Slnko sa totiž nedostáva pod obzor viac ako 18 stupňov.

Ľudia môžu počas teplých letných nocí sledovať mnoho zaujímavých vesmírnych objektov vrátane takzvaných padajúcich hviezd, ktorých zdrojom je meteorický roj Perzeidy. Pozorovateľné sú od 19. júla do 26. augusta.

Presný čas začiatku astronomického leta musia vedci na každý rok zložito vypočítavať. Medzi jednotlivými rokmi sú niekoľkohodinové rozdiely, napríklad vlani astronomické leto začalo o 13:28. Čas slnovratu potom mení aj priestupný rok.

Astronomické leto tak preto nemusí vždy začínať 21. júna, ale výnimočne nastáva aj 20. júna. Prvýkrát od roku 1796 sa tak stane v roku 2020.

Dôvodom meniaceho sa začiatku leta je nepresnosť kalendárneho roka, ktorý trvá 365 dní. Krajina totiž obehne okolo Slnka za 365 dní, päť hodín a 49 minút. Nepresnosť preto v kalendári vyrovnávajú prestupné roky.