Bardejov patrí k najkrajším slovenským mestám. Ak ste ho ešte nenavštívili, prezradíme Vám, že je okresným mestom v Prešovskom kraji, na severovýchode Slovenska, v Šarišskom regióne. Preslávili ho očarujúce námestie s mestskou radnicou a dlhá kúpeľná tradícia. Prvá zmienka o Bardejove pochádza z roku 1241 a tvorí ju zápis v Ipatijevskej kronike.

Od roku 1453 má Bardejov aj vlastný erb, ktorý mu udelil kráľ Ladislav. Koniec 15. storočia priniesol tomuto mestu rozkvet hospodárskeho a spoločenského života, odzrkadlilo sa to aj v živote mestskej honorácie. Stavba honosnej radnice mala zabezpečiť reprezentatívnejšie priestory určené pre zasadnutia rady. Radnicu postavili na základe rozhodnutia mestskej rady, v strede trhového námestia. Jej význam z historického a umeleckého hľadiska ocenila i spoločnosť, keď v roku 1985 radnica bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. V roku 2000 bola radnica spolu s ostatnými pamiatkami historického jadra Bardejova, ako pamiatka nadregionálneho významu, zapísaná do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.

Keď sa vrátime do histórie, zistíme, že správa mesta Bardejov počas historického obdobia prešla dlhým vývojom. Pôvodne toto územie a prvotnú slovanskú osadu spravovali cisterciánski mnísi a ich predstavený – prior kláštora. Dôležitým medzníkom vo vývoji mestskej správy bol rok 1376, kedy kráľ Ľudovít I. Veľký z Anjou povýšil osadu na slobodné kráľovské mesto a udelil mu právo voľby richtára a mestskej rady. Mestská rada sa počas celého 15. storočia schádzala v úradnej miestnosti richtára, mimo centrálneho námestia.

Koniec 15. storočia však znamenal pre Bardejovčanov rozkvet hospodárskeho i spoločenského života a s tým spojený rastúci význam mesta. To si prirodzene vyžiadalo výstavbu nových reprezentatívnych priestorov, určených pre potreby mestskej rady, ale aj obchodovania. Na základe rozhodnutia mestskej rady bardejovská radnica je postavená uprostred Radničného námestia.
Goticko-renesančná stavba postavená v rokoch 1505 – 1509 sa považuje za prvú svetskú renesančnú stavbu na Slovensku. V roku 1505 sa začali stavebné práce, ktorými mesto poverilo majstra Alexandra. Ten ešte v priebehu tohto roka postavil prízemie budovy, v roku 1508 vyhotovil pre novú radnicu tzv. talianske okná, arkier a kamenné portály. V roku 1509 radnicu v neskorogotickom duchu dokončil majster Ján z Prešova (prvé poschodie, postavil štíty a vyzdobil ich kamennými prvkami). Týmto bola radnica po stavebnej stránke hotová. Maliarska výzdoba je dielom bardejovského maliara Theofila Stanzela, ktorý namaľoval erby na štítoch radnice a nástennú maľbu Posledný súd v zasadacej sieni radnice. Exteriér v roku 1641 vymaľoval bardejovský maliar Matej Grünwald.

Radnica je dvojpodlažná stavba blokového charakteru na pravidelnom obdĺžnikovom pôdoryse s dlhšou stranou v smere sever-juh. Charakterizujú ju vysoké bočné štíty sedlovej škridlovej strechy a vzácny renesančný arkier na jej východnej strane dokončený v roku 1556, sprístupňujúci druhé poschodie. Okná na všetkých fasádach majú rovnaké tvary. Oba strešné štíty sú po obvode doplnené skupinami sôch a krabmi. Na štíte severnej fasády sú tri vyrezávané okná a mestský erb. Na severnom štíte nájdeme okrem sochy démona, draka, kráľa, muža s presýpacími hodinami, kamenára a muža s palicou. Štít južnej fasády dotvára štvorica okien, pod hodinami je umiestnený erb mesta a Uhorska, na vrchole južného štítu vyniká plastika legendárneho rytiera Rolanda s halapartňou (dielo majstra Jána z Prešova okolo roku 1509), symbolického ochrancu mestských práv, tiež sochy leva, muža s bradou, mačky, opice a obchodníka s plátnom.

Na juhozápadnom rohu vonkajšej časti radnice sú zachované dve duté mestské miery, ktorými sa pri predaji meralo obilie a strukoviny. Sú zdobené mestským erbom a datovaním po obvode. Mestský erb a iniciály vtedajšieho richtára mali garantovať správnosť mier.

Architektonicky najhodnotnejšou časťou radnice je najbohatšie členená východná fasáda, ktorej dominuje bohato zdobený drevený arkier. Ten ako vchod do budovy používali radní páni. V poliach nad a pod oknami obsahuje maľované erby a štíty s monogramami členov mestskej rady. Ukončený je korunnou rímsou s reliéfmi. Na východnom štíte je nástenná maľba zobrazujúca anjela držiaceho mestský znak, maľovaný štít s menom Jakuba Hubera s letopočtom 1641. V nadpraží hlavného portálu je nápis PRIVSQM INCIPIAS CONSULTO.

Okrem historickej hodnoty je bardejovská radnica cenná i po umeleckej stránke. K jej najcennejším častiam patria architektonické detaily: portály, dekoratívna výzdoba štítov, vstupný arkier, schodisko... Interiérová výzdoba dokumentuje význam a dôstojnosť stavby. Každá z miestností radnice vyniká jedinečnou umeleckou výzdobou, pozostávajúcou z unikátnych architektonických prvkov – či už ide o bohato zdobené portály, klenby, dvere, alebo nástenné maľby, maľované značky, erby a nápisy ako aj časť mobiliáru (vzácnou je napr. skriňa na mestské privilégiá).

Najväčšou miestnosťou je radničná sieň, ktorá slúžila zasadnutiam mestskej rady. Pokrytá je pôvodným bohato polychrómovaným trámovým kazetovým stropom z roku 1508.

Radnica bola sídlom mestskej rady, centrom obchodného, spoločenského a kultúrneho života mešťanov. Prízemie slúžilo obchodným účelom, na poschodí boli miestnosti slúžiace potrebám mestskej rady a mestskej pokladnice.

Radnica bola viackrát obnovovaná (r.1641, 18. a 19. stor.). Po požiari v roku 1902 bola v rokoch 1904 – 1905 obnovená a v jej priestoroch bolo zriadené Múzeum Šarišskej župy. Táto funkcia sa zachovala aj po poslednej pamiatkovej obnove v 80. a 90. rokoch 20. storočia.

Dnes sa historické priestory radnice využívajú na prezentáciu najhodnotnejších umeleckých a historických exponátov Šarišského múzea, v ktorom je trvalo umiestnená historická expozícia Bardejov – Slobodné kráľovské mesto. Sú tu zastúpené dokumenty k správe mesta, plastiky a tabuľové maľby, epitafy a vzácne pamiatky knižnej kultúry Bardejova. Dôležitými súčasťami expozície sú kazetový maľovaný strop v rokovacej miestnosti, intarzované renesančné dvere do radnej miestnosti, pôvodné polychrómované dvere, pôvodné gotické dvere s maľovaným erbom na prízemí a mobiliár radnice. Zo zbierkových predmetov je pozoruhodná zbierka gotických plastík, cechové predmety, originálne pečatidlo z roku 1453, vzácne pokály z benátskeho skla a Malá Kalvária, ktorá je dielom Majstra Pavla z Levoče.

Po celom obvode zdobia radnicu kamenné plastiky predstavujúce remeslá. Pod strieškou renesančného arkiera je umiestnená najkurióznejšia... Je to soška chlapca s hlavou medzi nohami a zadočkom vystrčeným do námestia. O pôvode plastiky sa traduje, že pri stavbe radnice sa stavbári spolu s mestskou radou dohodli na vyplatení určitej sumy. Stavba bola dokončená v dohodnutom termíne, avšak mestská rada dohodnutú sumu nevyplatila. A tak jeden z majstrov pod rúškom noci na arkier pribudoval plastiku chlapčeka, ktorý holý zadok vytŕča smerom k domu, v ktorom býval richtár....

Okrem radnice, pýchou mesta sú mnohé ďalšie architektonické a historické skvosty.

Je tu gotický kostol s vežou Baziliky svätého Egídia, ktorý sa pýši titulom basilica minor od pápeža Jána Pavla II. Návštevníkov zaujme unikátnym súborom 11 gotických oltárov.

Centrum Bardejova je zabezpečené mohutnými múrmi mestského opevnenia. Lepšiu obranyschopnosť zabezpečovali bašty: Školská, Kláštorná, Renesančná a niekoľkoposchodová Hrubá bašta, ktorá dosahuje miestami hrúbku až 3,5 metra.

Čo povedať na záver. Neváhajte, navštívte Bardejov, mesto, ktoré otvára náruč všetkým milovníkom histórie, romantických uličiek a relaxu.

Zdroj:https://www.daibau.sk/clanok/995/mestska_radnica_v_bardejove_-_vynimocny_architektonicky_skvost

Zverejnil: Marek Duleba, 2022-06-21, 10:25  marek.duleba@bardejov.sk