Od uplynulého štvrtka (8. apríla) si môžete vo výstavných priestoroch oddelenia kultúry mestského úradu na Radničnom námestí č. 21pozrieť výstavu reprodukcií fotografií o Južnej Afrike, ktorých autorom je Alexander Jiroušek. Tohto popredného košického fotografa naša verejnosť pozná ako autora knižných obrazových publikácií, ktoré reprezentujú mnohé slovenské mestá a regióny.
Jirouškove fotografie najjužnejšej krajiny afrického kontinentu sa zrodili počas jeho návštevy Južnej Afriky v roku 2007, ktorá sa uskutočnila na základe pozvania slovenského veľvyslanectva. Súčasťou otvorenia prvého slovenského honorárneho konzulátu v Kapskom Meste bola zároveň aj výstava Jirouškových fotografií o Slovensku „Od Tatier k Dunaju“, ktorú usporiadal Pavol Ivan, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Južnej Afrike. Dvojtýždňový pobyt na africkom kontinente potom autor využil na „potulky“ po mestách a regiónoch tejto rozsiahlej krajiny, do ktorej by sa zmestilo takmer 25 takých štátov akým je Slovensko.
Keď sa povie Južná Afrika, väčšina si pod týmto názvom predstaví reminiscencie z minulosti - apartheid, rasovú segregáciu, zlato, diamanty a Nelsona Mandelu, tí informovanejší aj prírodné parky, Mys Dobrej nádeje a Stolovú horu nad Kapským Mestom. Od roku 1990, ktorý znamenal v histórii Južnej Afrike asi takú zmenu ako pre nás november 1989, sa Južná Afrika (bývalá JAR - Juhoafrická republika) veľmi zmenila. Samozrejme, že mnohé problémy z minulosti, ku ktorým pribudli aj niektoré ďalšie z posledných dvadsiatich rokov vývoja zostali či už je to vysoká nezamestnanosť, kriminalita alebo ochorenie AIDS, ktoré nadobudlo hrozivé rozmery skutočnej epidémie. Južná Afrika, to je aj technologicky vyspelá priemyselno-poľnohospodárska krajina, ktorej obyvatelia rovnako tužia po pokojnom a mierovom živote ako po ňom túžia aj ľudia u nás alebo kdekoľvek inde vo svete. My, ktorí žijeme tu na Slovensku sa často nevieme dohodnúť sami so sebou pričom je nás asi 5, 5-milióna. O čo ťažšie to majú takej v krajine, kde na rozlohe 1 219 090 km² žije 46-milónov obyvateľov, z ktorých je 36-miliónov čiernej pleti (černochov), 5,5-milióna belochov, 4-milióny miešancov a 1,1-milióna Indov. Zaujímavosťou je, že skutočných starobylých obyvateľov tejto krajiny - Khoisanov, (ktorí sú príbuzní Pygmejom z komediálnej filmovej série „Bohovia sa museli blázniť“) je len niekoľko tisíc, pretože drvivá väčšina väčšinových bantuských černošských kmeňov prišla zo severu do týchto končín oveľa neskôr. O potomkoch Európanov a Indov ani nehovoriac.
Tak ako sa väčšinové černošské obyvateľstvo delí na viacero etnických a jazykových skupín, z ktorých najznámejší a najpočetnejší sú Zuluovia, tak aj juhoafrickí belosti pozostávajú z dvoch najväčších jazykových komunít - anglickej a afrikánskej. Čo sa týka Afrikáncov, sú to potomkovia Holanďanov, ktorí sa v Južnej Afrike považujú za osobitnú národnosť s vlastným kodifikovaným jazykom - afrikánčinou. Dnes je afrikánčina spolu s angličtinou a ďalšími deviatimi domorodými jazykmi jednou z úradných rečí Južnej Afriky. Afrikánci tvoria tri pätiny z 5,5-miliónovej belošskej komunity, pričom obývajú najmä západ a juhozápad krajiny. Anglicky hovoriaci belosi britského pôvodu tvoria dve pätiny potomkov pôvodných európskych osadníkov. Samozrejme, že v Južnej Afrike žijú komunity prisťahovalcov alebo ich potomkov takmer z celého sveta, Slovensko nevynímajúc.
V najbližších týždňoch sa názov krajiny Južná Afrika bude v našich i svetových médiách skloňovať oveľa častejšie, a to najmä v súvislosti s blížiacimi sa majstrovstvami sveta vo futbale, na ktorých sa vôbec po prvýkrát od roku 1993 zúčastnia aj naši reprezentanti. Určite nebude na škodu nielen pre fanúšikov, ale aj pre všetkých záujemcov, ktorí radi spoznávajú cudzie končiny, aspoň takýmto spôsobom uvidieť kúsok tejto rozporuplnej, ale pritom nádhernej krajiny, tak ako ju zachytil fotoobjektív Alexandra Jirouška.
Fotografickú výstavu o Južnej Afrike si môže pozrieť každý pracovný deň v čase od 8. do 16. hod. do 30. apríla.
