Po viac ako 130 rokoch v Bardejove opäť už v poradí po piaty krát začalo kultúrne leto Bélu Kélera.
Séria siedmich koncertov začala vo štvrtok 10. júla koncertom v zasadacej sieni starobylej radnice, kde recitál patril mladej huslistke Andrei Astrabovej s klavírnym sprievodom Zuzany Slivkovej. Na koncerte pod názvom Metamorfózy husľového koncertu odzneli aj skladby A. Vivaldiho, J. Haydna, Ch. de Bériota, J. B. Accolaya a D. Kabalevského, záver koncertu patril valčíku Bélu Kélera – Ružové sny op. 72.
V utorok 15. júla 2014 odzneli v Zrkadlovej sieni kúpeľného domu Astória v Bardejovských Kúpeľoch ukážky z tvorby bardejovských autorov Bélu Kélera Michala Vileca pod názvom Ružové sny.
Milovníci vážnej hudby určite zažijú mimoriadny zážitok ak si nenechajú ujsť aj ďalšie plánované koncerty:
8. augusta – Československé komorné duo
18. augusta – Klavírne duo
22. augusta – Ružové sny
13. septembra – komorný orchester The Classical music maniacs z Bratislavy
19. septembra – záverečný koncert všetkých piesní Bélu Kéler uvedú Marianna Pillárová – sólistka opery Národného divadla Moravsko-sliezského v Ostrave a Márie Horáčkovej z Janáčkovho konzervatória z Ostravy.
Béla Kéler
sa narodil v Bardejove v roku 1820 v rodine hlavného sudcu v dome č. 41 na Radničnom námestí. Po štúdiách na Gymnáziu v Levoči a Evanjelickom kolégiu v Prešove a Debrecíne, kde sa venoval právu a filozofiii pôsobil ako učiteľ hudby v Prešove. Bol tiež prvým huslistom orchestra Theater an der Wien. Pôsobil tiež v Berlíne, Budapešti a vo Viedni a štyri roky svojho života bol vojenským kapelníkom pluku grófa Mazzuchelliho. Po roku 1863 ostal natrvalo vo Wiesbadene, kde pôsobil ako riaditeľ Kúpeľného orchestra. Koncertoval vo významných kultúrnych centrách Európy – dirigoval v Londýne, Manchestri, Kodani, Amsterdame, Paríži, Mníchove, Drážďanoch, Lipsku a iných mestách v Nemecku.
Popri svojej práci sa veľmi často vracal do svojho rodiska – Bardejova. Skomponoval okrem iného aj 27 valčíkov, 27 pochodov, 10 predohier, 8 Uhorských tancov, 18 poliek, 15 piesní, 13 galopov a boli vydané aj v dvanástich európskych vydavateľstvách.
Vo svojom testamente poručil svoju hudobnú pozostalosť Bardejovu a Prešovu v nádeji, že na neho jeho krajania nezabudnú. Jeho pozostalosť bola po jeho smrti v roku 1882 vo Wiesbadene privezená domov do Bardejova a dodnes je v zbierkach Šarišského múzea.
